Akú váhu majú predpovede bánk?

Goldman Sachs koncom januára predpovedala, že česká koruna do pol roka oslabí na 32 korún za euro. Aj vďaka tejto prognóze česká koruna výrazne oslabila. Po tom, ako sa česká koruna dostala až na úroven 29,60 Kč za euro, si to Goldman Sachs rozmyslela. Koruna vraj už padať nebude, naopak očakáva jej posilňovanie (nová predpoveď prišli pri kurze asi 28,40 Kč za euro). V reakcii na to investori začali nakupovať koruny, čo českú menu vytiahlo na 28,60 Kč za euro.

Predstavte si, že viete, že vaše slová majú veľkú váhu a vďaka tomu dokážete ovplyvňovať výmenné kurzy. Tak prečo to nevyužiť pre seba? Najprv pošlete českú menu dole, tým že vydáte extrémne zlú prognózu. Keď sa koruna prepadne, vo veľkom nakúpite koruny a zrušíte svoju pôvodnú predpoveď s tým, že teraz očakávate posilnenie koruny. Pri silnejšom kurze predáte koruny a máte zarobené.

Netvrdím, že Goldman Sachs takéto niečo urobial, ale prinajmenšom sa vynárajú mnohé otázky, či niekto náhodou nezneužíva svoju povesť na to, aby dokázal ovplyvňovať kurz tak, ako je to pre neho výhodné.

Mali by sme nakupovať na Slovensku, aby sme podporili ekonomiku?

Meny okolitých krajín sú slabé, pre Slovákov sa tak nákupy v zahraničí stali oveľa výhodnejšie. Lacnejšia je tu elektronika, autá i potraviny. O náraste počtu ľudí, ktorí nakupujú v zahraničí svedčia čísla z bánk. V januári sa počet zahraničných platieb kartou zvýšil asi o 25 percent. A z celkových platieb kartou predstavujú zahraničné trasnakcie jednu desatinu.

Lenže začínajú sa objavovať hlasy, že míňaním peňazí v zahraničí škodíme slovenskej ekonomike. O peniaze prichádzajú obchodníci i ich dodávatelia. Zahraničné nákupy tak ešte viac prehlbujú problémy slovenského hospodárstva.

No chcieť po spotrebiteľoch, aby platili výrazne viac za rovnaký tovar, je scestné. Predovšetkým počas krízy sa väčšina ľudí snaží správať čo najviac racionálne s cieľom maximalizovať svoj (väčšinou krátkodobý) prospech. Ak môžem ušetriť nákupom televízora v Česku 30 percent z ceny, nikto ma nepresvedčí, aby som dobrovoľne zaplatil viac.

V prípade, že nižšie ceny v zahraničí sú len odrazom aktuálneho prepadu mien, onedlho sa ceny znovu vyrovnajú slovenským a ľudia začnú znovu viac míňať na Slovensku. Ak však aj naďalej zostanú ceny v susedných krajinách nižšie, znamená to, že problém je na strane dodávateľov, obchodníkov či štátu.

V prvom rade by sa mali politici zamyslieť, či cenové rozdiely vznikajú v dôsledku nastavenia daní na Slovensku. Ak je to tak, mali by si vyrátať, či zníženie daní bude predstavovať pre štát čistú stratu, alebo presvedčí ľudí, aby svoje peniaze míňali na Slovensku, vďaka čomu budú mať dodávatelia slovenských obchodov viac práce a v konečnom dôsledku to zvýši aj príjmy štátnej kasy.

Horšou možnosťou je, ak za vyššie ceny na Slovensku nemôže štát. V tom prípade majú veľké marže buď obchodníci alebo dodávatelia. Alebo jedni aj druhí. Pre mnohých z nich bude asi ťažké pochopiť, že ak sa zrieknu časti marže, nebude to zákonite znamenať, že sa im znížia príjmy. Ľahšie je pre nich nadávať na spotrebiteľov, ktorí svoje peniaze nosia do zahraničia a žiadať o pomoc vládu.

Zvýšenie nezdaniteľného minima nepomôže

Parlament schválil v balíku opatrení proti kríze aj zvýšenie nezdaniteľného minima. Väčšina zo zamestnancov si vďaka tomu mesačne prilepší o 9,33 eur.

Okrem vďaky vo forme volebných hlasov si vláda od tohto opatrenia sľubuje stimuláciu spotreby. Ak budú mať ľudia viac peňazí, budú aj viac míňať - obchodníkom sa vďaka tomu zvýšia tržby, fabriky začnú viac vyrábať... A po kríze nebude za chvíľu ani chýru ani slychu (aj keď také optimistické očakávania asi nie sú, pravdepodobne vláda očakáva, že to len spomalí pád).

V skutočnosti bude efekt zvýšenia nezdaniteľného minima blízky nule. V čase krízy sa zvýšené príjmy sotva premietnu do zvýšenej spotreby. Ak je človek v neistote, uchyľuje sa oveľa viac k sporeniu ako k míňaniu peňazí. Zamestnanec, ktorý nevie, do kedy bude mať prácu, sa bude snažiť zabezpečiť pre prípad, že by sa z neho stal nezamestnaný. Peniaze, ktoré získa navyše, si preto radšej odloží.

Samozrejme, nájdu sa aj ľudia, ktorí každé zvýšenie príjmu okamžite pretavia do vyššej spotreby. No tých bude v súčasnosti oveľa menej ako tých, ktorí si peniaze ušetria.

Ochota predavača v Obi

V nedeľu poobede sme sa vybrali do Hodonína do predajne Obi. Chceli sme kúpiť plávajúcu podlahu. Chceli, ale nekúpili. Ochota predavača bola totiž na bode mrazu. Myslíte si, že medzi štandardné frázy, ktoré používa predavač patria tieto vety?

"Toto je samoobsluha, nájdite si to."

"Čo po mne stále chcete?"

"Nie ste tu jediní zákazníci."

Ani ja si to nemyslím  (na druhej strane sme daného predavača vyrušili od družnej debaty s kolegami o tom, čo dobrého majú na olovrant - dosť dobrý dôvod prečo odpudzovať zákazníkov). Vždy som si myslel, že predavač tu je od toho, aby mi pomohol pri nákupe, resp. aby ma presvedčil, aby som danú vec kúpil. V Obi to však zrejme neplatí. Asi im peniaze zákazníkov nie sú dosť dobré. Naše peniaze tak skoro neuvidia.

HDP v Európskej únii - verzia TA3 a skutočnosť

TA3 si mýli pokles HDP s poklesom jeho rast. Ukázala to v tejto reportáži. Je predsa rozdiel, či sa krajine zníži rast HDP z 5 percent na 4, alebo či mu klesne HDP o jedno percento. V prvom prípade HDP krajiny stále rastie, v druhom prípade sa jeho HDP znížil. Podľa TA3 je to však to isté.
Takto vyzerala tabuľka, ktorú TA3 zverejnila v reportáži:

Podľa tabuľky HDP Českej republiky minulý rok kleslo o 2,5 percenta. České HDP však rástlo. Len jeho rast klesol zo 6 percent na 3,5 percenta. Teda o 2,5 percenta.  Zaujímavé, že redaktor hovorí na rozdiel od tabuľky správne, že neklesol HDP ale len jeho rast.

Rovnako celej EÚ hrubý domáci produkt vlani neklesol, ale vzrástol. Zlý údaj o európskom priemere ako aj ďalšie zrejme pochádzajú zo správy európskeho štatistického úradu Eurostat. Lenže ten nezverejnil rast HDP za celý minulý rok, ale len za posledný štvrťrok.

Úrok z hypotéky je nižší ako úrok z vkladu

Úroky z úverov sú zvyčajne o niečo vyššie ako úroky z vkladov. Je to logické - banky zarábajú na úrokovom rozdiele (od sporiteľov si lacno požičajú a tieto peniaze požičajú dlžníkom za vyšší úrok.

V súčasnosti to až tak celkom neplatí. Aspoň v jednom prípade. Poštová banka ponúka pri ročnoma dvojročnom termínovanom vklade úrok 4,6 percenta. Dexia banka zase dáva hypotéky od úroku 4,59 percenta. Samozrejme je otázne, koľko žiadateľov o úver v skutočnosti dostane takýto úrok. Dexii by sa viac oplatilo, ak by namiesto požičiavania peňazí za minimálny úrok, ich zaniesla do Poštovky.

Čo urobili banky pri prijatí eura

Obchodníci sa vraj úpenlivo snažili, museli sa predzásobiť eurom, dva týždne robili zadarmo zmenárne a hnusné banky ihneď po skončení duálneho obehu zneužili situáciu a začali vyberať nehorázne vysoké poplatky za vklad mincí. Včera tento názor prezentoval v TA3 Stanislav Janiš z SDKÚ-DS. Na ukážku jeden z jeho skvelých výrokov: "Ihneď po skončení duálneho systému začali (banky) nekresťansky kasírovať živnostníkov, podnikateľov, ktorí aj predzásobené eurá vracali smerom k bankám, lebo ich nepotrebovali."

Takže, čo banky urobili pri prijímaní eura?

1) Predzásobili podnikateľov - podnikatelia za predzásobenie nič neplatili, štát bankám nič nevykompenzoval.

2) Od 1. do 19. januára vymieňali koruny za eurá - zadarmo.

3) Viaceré z nich už skôr zrušili poplatok za vklad hotovosti na účet, aby znížili nápor klientov v prvých januárových dňoch.

4) Robili informačnú kampaň pred zavedením eura - viaceré z nich mali vlastné internetové stránky, na ktorých propagovali zavedenie eura, či robili prednášky pre ľudí, ktorí by s eurom mohli mať najväčšie problémy.

Ak sú politici presvedčení o tom, že banky nehorázne zarábajú na poplatkoch za vklady mincí, tak prečo nepresedia, aby Národná banka Slovenska rozšírila počet svojich pobočiek, na ktorých mení mince za bankovky zadarmo? Alebo aspoň aby existujúce pobočky neboli otvorené len doobeda? Veď keď je bezplatná výmena mincí taký dobrý kšeft, prečo by na tom nemohol zarobiť aj štát?