Zvýšenie nezdaniteľného minima nepomôže

Parlament schválil v balíku opatrení proti kríze aj zvýšenie nezdaniteľného minima. Väčšina zo zamestnancov si vďaka tomu mesačne prilepší o 9,33 eur.

Okrem vďaky vo forme volebných hlasov si vláda od tohto opatrenia sľubuje stimuláciu spotreby. Ak budú mať ľudia viac peňazí, budú aj viac míňať - obchodníkom sa vďaka tomu zvýšia tržby, fabriky začnú viac vyrábať... A po kríze nebude za chvíľu ani chýru ani slychu (aj keď také optimistické očakávania asi nie sú, pravdepodobne vláda očakáva, že to len spomalí pád).

V skutočnosti bude efekt zvýšenia nezdaniteľného minima blízky nule. V čase krízy sa zvýšené príjmy sotva premietnu do zvýšenej spotreby. Ak je človek v neistote, uchyľuje sa oveľa viac k sporeniu ako k míňaniu peňazí. Zamestnanec, ktorý nevie, do kedy bude mať prácu, sa bude snažiť zabezpečiť pre prípad, že by sa z neho stal nezamestnaný. Peniaze, ktoré získa navyše, si preto radšej odloží.

Samozrejme, nájdu sa aj ľudia, ktorí každé zvýšenie príjmu okamžite pretavia do vyššej spotreby. No tých bude v súčasnosti oveľa menej ako tých, ktorí si peniaze ušetria.

Ochota predavača v Obi

V nedeľu poobede sme sa vybrali do Hodonína do predajne Obi. Chceli sme kúpiť plávajúcu podlahu. Chceli, ale nekúpili. Ochota predavača bola totiž na bode mrazu. Myslíte si, že medzi štandardné frázy, ktoré používa predavač patria tieto vety?

"Toto je samoobsluha, nájdite si to."

"Čo po mne stále chcete?"

"Nie ste tu jediní zákazníci."

Ani ja si to nemyslím  (na druhej strane sme daného predavača vyrušili od družnej debaty s kolegami o tom, čo dobrého majú na olovrant - dosť dobrý dôvod prečo odpudzovať zákazníkov). Vždy som si myslel, že predavač tu je od toho, aby mi pomohol pri nákupe, resp. aby ma presvedčil, aby som danú vec kúpil. V Obi to však zrejme neplatí. Asi im peniaze zákazníkov nie sú dosť dobré. Naše peniaze tak skoro neuvidia.

HDP v Európskej únii - verzia TA3 a skutočnosť

TA3 si mýli pokles HDP s poklesom jeho rast. Ukázala to v tejto reportáži. Je predsa rozdiel, či sa krajine zníži rast HDP z 5 percent na 4, alebo či mu klesne HDP o jedno percento. V prvom prípade HDP krajiny stále rastie, v druhom prípade sa jeho HDP znížil. Podľa TA3 je to však to isté.
Takto vyzerala tabuľka, ktorú TA3 zverejnila v reportáži:

Podľa tabuľky HDP Českej republiky minulý rok kleslo o 2,5 percenta. České HDP však rástlo. Len jeho rast klesol zo 6 percent na 3,5 percenta. Teda o 2,5 percenta.  Zaujímavé, že redaktor hovorí na rozdiel od tabuľky správne, že neklesol HDP ale len jeho rast.

Rovnako celej EÚ hrubý domáci produkt vlani neklesol, ale vzrástol. Zlý údaj o európskom priemere ako aj ďalšie zrejme pochádzajú zo správy európskeho štatistického úradu Eurostat. Lenže ten nezverejnil rast HDP za celý minulý rok, ale len za posledný štvrťrok.

Úrok z hypotéky je nižší ako úrok z vkladu

Úroky z úverov sú zvyčajne o niečo vyššie ako úroky z vkladov. Je to logické - banky zarábajú na úrokovom rozdiele (od sporiteľov si lacno požičajú a tieto peniaze požičajú dlžníkom za vyšší úrok.

V súčasnosti to až tak celkom neplatí. Aspoň v jednom prípade. Poštová banka ponúka pri ročnoma dvojročnom termínovanom vklade úrok 4,6 percenta. Dexia banka zase dáva hypotéky od úroku 4,59 percenta. Samozrejme je otázne, koľko žiadateľov o úver v skutočnosti dostane takýto úrok. Dexii by sa viac oplatilo, ak by namiesto požičiavania peňazí za minimálny úrok, ich zaniesla do Poštovky.

Čo urobili banky pri prijatí eura

Obchodníci sa vraj úpenlivo snažili, museli sa predzásobiť eurom, dva týždne robili zadarmo zmenárne a hnusné banky ihneď po skončení duálneho obehu zneužili situáciu a začali vyberať nehorázne vysoké poplatky za vklad mincí. Včera tento názor prezentoval v TA3 Stanislav Janiš z SDKÚ-DS. Na ukážku jeden z jeho skvelých výrokov: "Ihneď po skončení duálneho systému začali (banky) nekresťansky kasírovať živnostníkov, podnikateľov, ktorí aj predzásobené eurá vracali smerom k bankám, lebo ich nepotrebovali."

Takže, čo banky urobili pri prijímaní eura?

1) Predzásobili podnikateľov - podnikatelia za predzásobenie nič neplatili, štát bankám nič nevykompenzoval.

2) Od 1. do 19. januára vymieňali koruny za eurá - zadarmo.

3) Viaceré z nich už skôr zrušili poplatok za vklad hotovosti na účet, aby znížili nápor klientov v prvých januárových dňoch.

4) Robili informačnú kampaň pred zavedením eura - viaceré z nich mali vlastné internetové stránky, na ktorých propagovali zavedenie eura, či robili prednášky pre ľudí, ktorí by s eurom mohli mať najväčšie problémy.

Ak sú politici presvedčení o tom, že banky nehorázne zarábajú na poplatkoch za vklady mincí, tak prečo nepresedia, aby Národná banka Slovenska rozšírila počet svojich pobočiek, na ktorých mení mince za bankovky zadarmo? Alebo aspoň aby existujúce pobočky neboli otvorené len doobeda? Veď keď je bezplatná výmena mincí taký dobrý kšeft, prečo by na tom nemohol zarobiť aj štát?

Za dlhé čakanie v Kauflande jedno euro

Čakanie v rade pri pokladni v Kauflande som si krátil čítaním rôznych nápisov. Dozvedel som sa, že ak budem čakať v rade viac ako päť minút a nebudú otvorené všetky pokladne, dostanem na informáciách ako ospravedlnenie jedno euro. Keďže vedľajšie dve pokladne boli zatvorené, rýchlo som skontroloval čas. Čakal som asi osem minút.

S pokladničným blokom som sa vybral na informácie. Očakával som odradzujúcu procedúru vo forme vypisovanie formulára či prehrávania záznamu z bezpečnostnej kamery. Aby som sa zdržal ešte viac a nabudúce nič nepožadoval. Namiesto toho pracovníčka vytiahla jedno euro a bez slova mi ho podala. Kedže som nakúpil asi za päť eur, bola to celkom pekná zľava.

Skúsim aj nabudúce.

Slovensko a Európska únia - porovnanie HDP

Žijem si čoraz lepšie. Svedčí o tom porovnanie Eurostatu o výške hrubého domáceho produktu na obyvateľa na základe parity kúpnej sily. Vlani sa Slovensko v tomto ukazovateli dostalo na 67 percent priemeru EÚ. Ešte v roku 2005 pritom Slovensko bolo na úrovni 60 %.

Z okolitých krajín (samozrejme okrem Rakúska), je na tom lepšie len Česká republika. Tá vlani dosiahla 80 percent priemeru EÚ. Za posledný rok sme tak predbehli Maďarsko, ktoré kleslo z úrovne 64 % EÚ na 63 %. Poľsko je stabilne za nami.

Lídrom v HDP na obyvateľa je tradične Luxembursko. To vlani dosiahlo neuveriľných 267 percent priemeru HDP únie. Eurostat to vysvetľuje aj tým, že v Luxembursku pracuje množstvo cudzincov, ktorí sem dochádzajú z okolitých štátov. Napriek tomu, že sa podieľajú na tvorbe HDP, keďže nie sú občanmi, HDP na hlavu sa na nich nerozratúva.

Porovnanie HDP na obyvateľa v EÚ (v %)
	2005	2006	2007
EÚ 27	100	100	100
Eurozóna	110	110	110
Belgicko	119	118	118
Bulharsko	34	37	37
Česko	76	77	80
Dánsko	124	123	120
Nemecko	117	116	115
Estónsko	61	65	68
Írsko	144	147	150
Grécko	93	94	95
Španielsko	12	104	106
Francúzsko	111	109	109
Taliansko	105	103	101
Cyprus	91	90	91
Lotyšsko	49	53	55
Litva	53	56	60
Luxembursko	254	254	267
Maďarsko	63	64	63
Malta	78	77	77
Holandsko	131	131	131
Rakúsko	125	124	124
Poľsko	51	52	53
Portugalsko	77	76	76
Rumunsko	35	38	41
Slovinsko	87	88	89
Slovensko	60	64	67
Fínsko	114	115	116
Švédsko	120	121	122
Veľká Británia	122	120	119
Zdroj: Eurostat

 

Pôvodnú správu Eurostatu nájdete na tejto stránke.